Strechy, okná, krytina | e-shop
0 Položiek 0.00 EUR Do košíka

Výhody drevodomu

Výhody drevodomu voči iným typom konštrukcie

Dávnejšie nedostatky príčinou pretrvávajúcej nedôvery
V minulosti boli stavebné materiály určené na výstavbu dané vopred. Stavalo sa z toho, čo bolo aktuálne k dispozícii. Pálené plné tehly, pórobetónové tvárnice známe ako kvádre, prípadne sa použila ich kombinácia. Na špecifickú stavbu domu komunistického systému typu Okál bolo použité lisované odpadové drevo. Kvalita týchto objektov bola podmienená obrovskými nárokmi na množstvo, čo malo za následok vznik poradovníkov a pokračovalo to tlakom na rýchlosť výstavby.
Dôsledkom týchto okolností vznikali domy, ktoré v priebehu niekoľkých rokov začali vykazovať nedostatky v základných požiadavkách na stavbu ako takú. Zatekanie, vznik tepelných mostov a trhlín v spojoch, ba dokonca aj zápach z nedostatočne ustáleného použitého materiálu boli bežné choroby dávnejších drevodomov. Zrejme aj to predstavuje jednu z príčin, pre ktorú je súčasný malý stavebník rozhodnutý pre stavbu rodinného domu z drevených komponentov len zriedkavým úkazom. A to aj napriek tomu, že tretina obyvateľstva na Zemi býva v rodinných príbytkoch z dreva.

Drevodom šetrí čas i peniaze
A práve tu vzniká priestor na výpočet a kalkuláciu výhod a nevýhod dreveného verzus murovaného. Základným kritériom by malo byť zhodnotenie životnosti stavebného systému ako takého. Ten je v prípade oboch technológií a pri dodržaní správnych technologických postupov približne 80 až 130 rokov.
Druhý, a nemenej potrebný údaj, ktorý treba mať na pamäti, je životnosť zabudovaných materiálov: počnúc rozvodmi vody, elektriny, plynu a kúrenia a končiac dlažbou, obkladmi, plávajúcou podlahou či omietkami. V prípade výstavby nového domu je cenový rozpočet v oboch prípadoch viac-menej rovnaký.
Murovaný objekt treba pri výstavbe podriadiť niekoľkým etapám, ktoré musia byť z dôvodu mokrých procesov dodržané, čo však nie je neprekonateľná prekážka. Štandardný čas výstavby takéhoto domu je približne jeden rok. Dodatočným zateplením sa získava požadovaný tepelný odpor. Problematické sú však niektoré časti stavby, ako je napríklad napojenie muriva na základovú dosku, kde vznikajú tepelné mosty, ktorých odstránenie je finančne náročné a na ktoré sa zameriava máloktorý stavebník. Dôsledkom je zvýšená spotreba energie v zimnom období.
Výstavba dreveného domu je časovo menej náročná, trvá približne pol roka, nakoľko sú eliminované mokré procesy a už pri samotnej realizácii dochádza k dosiahnutiu potrebného tepelného odporu bez tepelných mostov.

Rekonštrukcia murovaného stojí ako nový dom
Zásadný rozdiel, kvalitatívny aj finančný, vzniká po uplynutí životnosti jednotlivých použitých materiálov, čo je lehota približne 20 až 30 rokov, keď je nevyhnutné obytný objekt globálne obnoviť. Zastarané sú zabudované technológie i materiály. Rekonštrukcia murovaného sa cenovo pohybuje na úrovni výstavby nového domu, obsahuje búracie práce na strhnutie omietky, vysekanie, či zasekanie nových rozvodov elektriny, kúrenia, vody, prípadne predprípravu na nové, modernejšie zariadenia – solárne kolektory, rekuperáciu, klimatizáciu a odvoz množstva odpadu. Pritom treba využiť veľký počet pracovníkov, aby sa obnova neúnosne nepredlžovala, nakoľko je objekt vo väčšine prípadov obývaný. Výdavky v takomto prípade dosahujú cenu nového domu, ale výsledkom je stále len rekonštrukcia.
Naopak, pri drevodome sú možnosti viac-menej neobmedzené. Okrem nosných častí možno ktorúkoľvek priečku odstrániť, podľa aktuálnych potrieb obyvateľov, relatívne jednoducho a svojpomocne, bez nákladov na drahú mechanizáciu a množstvo odborníkov – stačí kladivo a pajser. Po odstránení nepotrebného zostáva už iba nainštalovať nové rozvody a zariadenia, nanovo obložiť priečky OSB doskami, prípadne sadrokartónom a výsledkom je fyzicky aj duševne nový dom spĺňajúci kritériá modernej doby za čiastkovú cenu.

Životnosť drevostavieb
Je potrebné rozlišovať životnosť fyzickú a životnosť morálnu. Fyzická životnosť nosnej konštrukcie dosahuje 100 -- 150 rokov. Morálna životnosť, čiže doba, počas ktorej nám stavba vyhovuje z hľadiska nášho individuálneho vnímania kvality bývania je podstatne kratšia, pričom všeobecne platí, že perióda obnovy je v tomto prípade kratšia ako jedna generácia, teda okolo 15 - 30 rokov. Obvykle omnoho skôr, ako obývaná stavba úplne dožije,
je skôr podrobená zásadnej rekonštrukcii, po ktorej začína žiť de facto odznova. V prípade drevostavieb je možné prevádzať aj zásadné a podstatné zmeny v rámci rekonštrukcie veľmi jednoducho a rýchlo.
Nie je možné sa jednoznačne rozlíšiť, či je dlhšia životnosť stavby murovanej, či drevenej. Ak predpokladáme dobré konštrukčné riešenia stavby, dodržiavanie postupov a remeselné prevedenie detailov pri montáži za použitia kvalitných stavebných materiálov, závisí životnosť oboch typov stavieb hlavne na údržbe.
Základný princíp funkčného drevodomu je konštrukcia, ktorá je na obvodovom plášti zo strany interiéru zabezpečená parotesnou fóliou a zároveň je z exteriérovej strany difúzne otvorená. V prípade difúzne zle navrhnutej konštrukcie drevostavby, sa prejavia plesne po povedzme 2 -- 3 vykurovacích obdobiach.

Drevo a stabilizácia vlhkosti vzduchu
Drevo sa priaznivo podieľa na tvorbe mikroklímy vo vnútri stavieb. Ustálená dlhodobá vlhkosť ihličnatého dreva v drevostavbe je cca 10%. Voda nie je v dreve pevne viazaná, ale jej percentuálne zastúpenie kolíše v závislosti na vlhkosti vzduchu.
Ak je vlhkosť vnútorného vzduchu nízka, drevo uvoľňuje vlhkosť do priestoru a naopak. Drevo tak slúži ako určitý stabilizátor priestorovej vlhkosti, čo je jedným zo základných predpokladov zdravého bývania. Tepelná akumulácia dreva Drevo má veľmi dobré tepelno-izolačné vlastnosti, medzi všetkými stavebnými materiálmi takmer najlepšie. Ako materiál dokáže veľmi efektívne akumulovať teplo, pričom sa vyznačuje optimálnym pomerom medzi schopnosťou teplo akumulovať a zároveň tepelne izolovať. Tieto kvality dreva sa využívajú hlavne pri konštrukcii masívnych zrubov. Pri ostatných konštrukčných systémoch drevostavieb záleží na percentuálnom zastúpení dreva v konštrukcii.
V Škandinávii, kde je tradícia drevostavieb a technicko-teoretická základňa v celosvetovom meradle na najvyššej úrovni, sa používa drevený masív do zvislých nosných i nenosných konštrukcií, ktoré slúžia ako akumulačné steny. U nás je sa navrhujú akumulačné steny v drevostavbách z tehál, či betónu. Fyzikálne však betón či tehla, ktorá uvoľňuje akumulované teplo rýchlejšie než drevo, je nevyhnutná v drevostavbách snáď len vtedy, ak požadujeme rýchle ustálenie vnútornej teploty.

Naši partneri